V praxi medzinárodnej cestnej nákladnej dopravy sa pojmy „dopravca“ a „zasielateľ“ často zamieňajú. Pre mnohé spoločnosti ide len o obchodné označenie služby. Z právneho hľadiska však ide o zásadne odlišné postavenia s úplne rozdielnou mierou zodpovednosti, rizika a finančných dôsledkov. Nesprávne nastavenie zmlúv, obchodných podmienok alebo komunikácie so zákazníkom môže viesť k tomu, že spoločnosť, ktorá sa považuje za zasielateľa, bude niesť zodpovednosť ako dopravca. V praxi to môže znamenať zodpovednosť za poškodenie alebo stratu zásielky či za prekročenie dodacej lehoty.
Kto je Dopravca a zasielateľ?
Pre lepšie pochopenie problematiky je potrebné najskôr vymedziť základné pojmy. Základný rozdiel totiž nespočíva v tom, či vlastníte nákladné vozidlá, ale v tom, k čomu ste sa v zmluve zaviazali:
Dopravca je subjekt, ktorý sa odosielateľovi zaväzuje prepraviť zásielku z miesta odoslania do miesta určenia. Prepravu nemusí nevyhnutne vykonať vlastnými vozidlami; môže na ňu použiť aj subdopravcu. Do zmluvného vzťahu však vstupuje ako dopravca a za splnenie záväzku zodpovedá v tomto postavení. V režime Dohovoru CMR zodpovedá najmä za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky, za jej poškodenie a za prekročenie dodacej lehoty v čase od prevzatia zásielky do jej vydania.
Zasielateľ (nazývaný aj špeditér) je organizátorom prepravy. Jeho hlavnou povinnosťou je obstarať prepravu vo vlastnom mene na účet príkazcu, nie zaviazať sa na jej vykonanie. Pri plnení záväzku musí postupovať s odbornou starostlivosťou, najmä vhodne dojednať spôsob a podmienky prepravy a vybrať spôsobilého dopravcu. Zasielateľ teda prepravu organizuje, no nemusí ju sám vykonať.
Osobitosti odmeny zasielateľa
V súvislosti s odmenou zasielateľa treba poukázať na výkladovú prax v niektorých štátoch EÚ. Tá sa prikláňa k názoru, že odmena by mala byť rozdelená na odmenu za obstaranie prepravy a na náhradu ďalších nákladov vynaložených zasielateľom. Pri dojednaní jednej pevnej sadzby môže v niektorých jurisdikciách vzniknúť riziko, že zasielateľ bude posudzovaný ako dopravca. V Slovenskej a Českej republike však súdy k tejto otázke pristupujú nejednotne, keďže rozdelenie odmeny na dve časti nemá výslovnú oporu v príslušných právnych poriadkoch.
Z tohto dôvodu sa v praxi odporúča, aby si zasielateľ vždy vyžiadal od zákazníka zasielateľský príkaz, resp. aby objednávka zákazníka jednoznačne obsahovala požiadavku na obstaranie prepravy. Takéto vymedzenie posilňuje jeho postavenie zasielateľa a znižuje riziko, že právny vzťah bude posúdený ako prepravná zmluva. Rozhodujúci však zostáva celý obsah a skutočné plnenie zmluvy.
Kde vzniká najväčší problém
Rozhodujúce je, k akej činnosti sa subjekt výslovne zaviazal. Ak zmluva neobsahuje záväzok prepravu obstarať a z jej obsahu vyplýva záväzok prepravu uskutočniť, pôjde o prepravnú zmluvu.
Najčastejší problém nastáva v situácii, keď zasielateľ vystupuje navonok ako dopravca, uzatvára zmluvy bez jasného vymedzenia svojho postavenia a nemá kvalitne nastavené VOP, resp. zasielateľské podmienky. V takom prípade môže byť posudzovaný ako dopravca bez ohľadu na to, že prepravu fyzicky nevykonal.
Čo to znamená v praxi? Ak dôjde počas prepravy k odcudzeniu nákladu v hodnote 200 000 €, ako dopravca zodpovedáte za škodu podľa pravidiel a v rámci limitov Dohovoru CMR. Ak ste však vystupovali ako zasielateľ a pri obstarávaní prepravy vrátane výberu dopravcu ste postupovali s odbornou starostlivosťou, za škodu vzniknutú počas samotnej prepravy spravidla nemusíte zodpovedať.
Praktický príklad z praxe: Spoločnosť uzatvorí zmluvu na prepravu tovaru z Nemecka na Slovensko. V komunikácii so zákazníkom vystupuje ako „dopravca“, hoci na vykonanie prepravy využije subdopravcu. Počas prepravy dôjde k poškodeniu tovaru. Zákazník si uplatní nárok priamo voči tejto spoločnosti, pretože ju považuje za dopravcu. Spoločnosť namieta, že je len zasielateľom, má podnikateľské oprávnenie výlučne na prevádzkovanie zasielateľstva, nedisponuje nákladnými vozidlami ani nezamestnáva vodičov. Zmluva však nie je jasná, VOP alebo zasielateľské podmienky neexistujú či sú nekvalitné a z komunikácie vyplýva, že spoločnosť sa zaviazala prepravu vykonať. V takom prípade môže byť posudzovaná ako zmluvný dopravca a niesť zodpovednosť podľa príslušného právneho režimu.
Situácie, keď zasielateľ môže byť posudzovaný ako dopravca
Je dôležité doplniť, že k zmene postavenia zasielateľa na dopravcu môže dôjsť najmä v týchto prípadoch:
- Zasielateľ uzavrie zmluvu alebo akceptuje objednávku príkazcu, z ktorej vyplýva záväzok prepravu uskutočniť a ktorá neobsahuje výslovne formulovaný záväzok prepravu obstarať. Záväzok prepravu vykonať následne splní uzatvorením prepravnej zmluvy so subdopravcom. V takom prípade vystupuje voči príkazcovi ako zmluvný dopravca a za splnenie prepravy zodpovedá v tomto postavení.
- Zasielateľ dojedná s príkazcom pevnú sadzbu odmeny (tzv. preberaciu sadzbu), ktorá zahŕňa odmenu zasielateľa aj náhradu účelne vynaložených nákladov na obstaranie prepravy, najmä prepravné uhradené zmluvnému dopravcovi. Za týchto okolností môže byť ťažké považovať vzťah za zasielateľskú zmluvu, keďže absentuje jej typický znak – obstaranie prepravy na účet príkazcu. Zasielateľskému vzťahu zodpovedá najmä model, pri ktorom je odmena za obstaranie prepravy jasne oddelená od účelne vynaložených nákladov zasielateľa. Posúdenie tejto otázky sa však môže líšiť v závislosti od konkrétnej jurisdikcie, napríklad v Nemecku, Rakúsku alebo Českej republike.
Vznik škody a režim zodpovednosti
Z pohľadu právnej praxe je kľúčové rozlišovať nielen postavenie subjektu, ale aj samotný režim vzniku zodpovednosti za škodu.
V medzinárodnej cestnej nákladnej doprave ide pri dopravcovi spravidla o objektívnu zodpovednosť za stratu alebo poškodenie zásielky, ktoré vzniknú v čase od jej prevzatia do jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty. Dopravca sa tejto zodpovednosti môže zbaviť len za podmienok presne vymedzených v Dohovore CMR.
Naopak, zasielateľ zodpovedá za škodu na prevzatej zásielke, ktorá vznikla pri obstarávaní prepravy, ibaže ju nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Pojem „pri obstarávaní prepravy“ zahŕňa škody vzniknuté v rámci činností smerujúcich k zabezpečeniu prepravy, nie spravidla škody vzniknuté počas samotnej prepravy. Zasielateľ priebeh prepravy spravidla priamo neovplyvňuje, môže však ovplyvniť výber dopravcu, ktorého by mal vybrať tak, aby minimalizoval riziko škody na majetku príkazcu.
Ak teda dôjde k poškodeniu alebo strate zásielky v priebehu prepravy a zasielateľ pri výbere dopravcu a organizácii prepravy postupoval s odbornou starostlivosťou, za takúto škodu spravidla nezodpovedá. Rovnako nezodpovedá ani za škodu, ktorej nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti, napríklad za odcudzenie zásielky z riadne zabezpečeného skladu.
Tento rozdiel má zásadný praktický dopad. Kým dopravca zodpovedá za samotný výsledok (riadne vykonanie prepravy), zasielateľ zodpovedá za proces (riadne obstaranie prepravy).
V praxi to znamená, že ani pri vzniku škody na tovare nemusí zasielateľ niesť zodpovednosť, ak preukáže, že vybral dopravcu s náležitou odbornou starostlivosťou, postupoval v súlade s pokynmi príkazcu a zabezpečil prepravu obvyklým spôsobom.
Naopak, ak bude zasielateľ posúdený ako dopravca, jeho zodpovednosť sa bude posudzovať podľa režimu dopravcu, ktorý je spravidla prísnejší a poskytuje užší priestor na obranu. Z praxe vyplýva, že k takémuto posúdeniu nedochádza výnimočne, ale pomerne často, najmä pri menších a stredných spoločnostiach, ktoré používajú univerzálne zmluvné vzory alebo preberajú VOP bez právnej kontroly.
Ako sa chrániť?
Mnohé spoločnosti sa spoliehajú na to, že v obchodnom názve alebo na webe používajú označenie „špedícia“. Rozhodujúce však nie je označenie, ale obsah právneho vzťahu. Preto platí:
- zmluvy musia presne definovať postavenie subjektu (zasielateľ alebo dopravca),
- objednávky musia obsahovať záväzok obstarať alebo vykonať prepravu,
- VOP a zasielateľské podmienky musia byť jasné a konzistentné,
- komunikácia so zákazníkom musí zodpovedať právnemu postaveniu subjektu.
Ako prvú pomoc odporúčam do každej objednávky a e-mailového podpisu vložiť doložku: „Neoddeliteľnou súčasťou tohto potvrdenia alebo tejto objednávky sú zasielateľské všeobecné obchodné podmienky, prípadne prepravné podmienky (podľa povahy subjektu), ktoré sú dostupné aj na webovej stránke.“
Poistenie musí zodpovedať skutočnému postaveniu subjektu. Zasielateľ má zvyčajne uzatvorené poistenie zodpovednosti zasielateľa. Ak však bude posúdený ako dopravca, poisťovňa môže odmietnuť poistné plnenie z dôvodu výkonu nepoistenej činnosti. Rozdiel v plnení môže predstavovať významnú finančnú záťaž.
Nie ste si istí, či vystupujete ako dopravca alebo zasielateľ?
Rozhodujúci nie je názov služby, ale obsah vašich zmlúv, objednávok, obchodných podmienok a komunikácie so zákazníkmi. Nesprávne nastavenie môže zmeniť rozsah vašej zodpovednosti aj poistného krytia.
Nechajte si preveriť, či vaše dokumenty zodpovedajú postaveniu dopravcu alebo zasielateľa. Pomôžeme vám vyhodnotiť riziká, upraviť zmluvnú dokumentáciu a nastaviť ochranu spoločnosti skôr, než vznikne škoda alebo spor.
obrázky: magnific.com